Obežníky generálneho predstaveného
Rím 30. január 2015
Drahí vedúci predstavitelia medzinárodnej vincentskej rodiny!
Každý rok vyzývame vincentskú rodinu, aby upriamila svoju pozornosť na jednu výnimočnú tému, ktorá nám poskytne možnosť prehĺbiť chápanie našej spoločnej vincentskej charizmy. Chceme nazvať tento rok 2015 „Rokom vincentskej spolupráce“.
Našou témou bude: „Spoločne v Kristovi, my, vincentská rodina, robíme svet iným.“
Chceme požiadať, aby sa počas tohto roku rozličné úrovne vincentskej rodiny (miestnej, regionálnej alebo medzinárodnej) vydali na cestu slávenia, jednoty, spoznávania sa a služby spolu s druhými. Všetky tieto iniciatívy bude koordinovať Komisia pre spoluprácu vincentskej rodiny (VFCC – skratka z angličtiny).
Tento rok spolupráce začne na sviatok Turíc 24. mája 2015 a ukončí sa tým istým sviatkom Turíc, ale 15. mája roku 2016.
Všetci poznáme spôsob, akým je spolupráca zakorenená v našej charizme vincentskej rodiny hlavne skrze svedectvo našich zakladateľov. Rovnako si uvedomujeme, že účinnosť našej služby závisí od našej ochoty slúžiť tým, ktorí žijú v chudobe.
Ďalej predkladáme tri orientačné smery pre rozličné podujatia pre tento rok:
1. Sláviť
Čoskoro pošleme otvorený list vincentskej rodine, v ktorom vám dáme určité podnety a návrhy pre slávenie dvoch slávností: Turíc a niektorých slávnostných dní vincentskej rodiny. Nebudú sa však organizovať medzinárodné stretnutia, ale všetky slávenia sa budú uskutočňovať na miestnej a regionálnej úrovni.
Tiež plánujeme zahrnúť do tohto úmyslu slávenie Svetového dňa modlitby v sobotu 27. septembra 2015.
2. Zjednotiť a spoznať sa
Už odteraz pozývame vincentskú rodinu, aby na facebookovskej stránke vincentskej spolupráce alebo na stránke www.famvin.org zverejnila svoje fotografie a modlitby, ktoré vzniknú v Roku vincentskej spolupráce. Tak isto máme v úmysle zozbierať a podeliť sa o niektoré skúsenosti zo spolupráce v službe, aby sme ich zverejnili na Facebooku a na
famvin.org. Pozývame tiež členov Rady spolupráce vincentskej rodiny, aby povzbudili jednotlivé skupiny zverejniť svoju službu a činnosť.
Želáme si, aby nám táto forma komunikácie umožnila lepšie sa spoznať. Každý týždeň bude mať priestor na prezentovanie sa vždy iná vetva vincentskej rodiny.
3. Slúžiť
Bude uverejnené svedectvo pátra Eli Chaveza dos Santos o spolupráci. Vyzývame členov, aby sa takým istým spôsobom podelili o svoje skúsenosti zo spolupráce v službe.
Vyššie spomínaná komisia VFCC uvažuje nad možnosťou uskutočniť formačné stretnutia zamerané na spoluprácu. Program aktívnej spolupráce vincentskej rodiny (VFCAP – skratka z angličtiny) sa konal v Paríži v rokoch 2013 a 2014 a zúčastnilo sa na ňom vyše 70 členov vincentskej rodiny. Prosím účastníkov tohto stretnutia, aby na internete vo videu zverejnili svoje skúsenosti zo vzájomného zdieľania sa, berúc do úvahy úsilie o osobnú spoluprácu a spoluprácu v rámci jednotlivých vetiev. Týmto pomôžeme rozvoju želanej spolupráce.
Ako vidíte, máme veľa aktivít, ktorými môžeme osláviť tento mimoriadny rok v rámci vincentskej rodiny. Už teraz ďakujeme za vašu pomoc pri uskutočňovaní týchto aktivít v rámci vetiev vincentskej rodiny a jej spolupracovníkov. Veľmi pekne vám ďakujeme za vašu vynaliezavosť pri vytváraní tejto čnosti spolupráce, ktorá dáva našej charizme jej špeciálny charakter a účinok.
Pokračujúc s prípravami na slávenie, ktoré bude prebiehať celý rok, rád by som vás pozval, aby ste sa podelili o svoje úvahy nad témou spolupráce. Tiež prosím tých, ktorí by sa chceli zapojiť, aby mi poslali krátku reflexiu na nasledujúce otázky:
a) Aké pocity v tebe vyvoláva spolupráca vo vincentskej rodine?
b) Ako vyzerá tvoja spolupráca s ostatnými vetvami vincentskej rodiny?
c) Aká je tvoja vízia o spolupráci vincentskej rodiny?
Pošlite mi, prosím, svoje úvahy do 1. mája 2015.
Rád by som tiež vyzval vedúcich vincentskej rodiny na národnej úrovni, aby uvažovali nad touto témou a podelili sa o svoje úvahy s miestnymi členmi.
Váš priateľ vo sv. Vincentovi
P. Gregory Gay, CM
generálny predstavený
Pôst 2015
Rím, 18. februára 2015, Popolcová streda
Kráčať po ceste zmierenia, pokoja a pokory
Drahí bratia a sestry vincentskej rodiny!
Milosť a pokoj nášho Pána Ježiša Krista nech je vždy v našich srdciach!
Pôstne obdobie je vhodným časom na premýšľanie o tajomstvách našej viery. Opäť sme pozvaní pripojiť sa k Ježišovi, ktorý kráča do Jeruzalema a sprevádzať ho až na Kalváriu, v tichosti zotrvať pri hrobe a zažiť slávu jeho vzkriesenia, na ktorej nám dáva účasť. Evanjelium Popolcovej stredy nám pripomína, že popri bohatstve vonkajších symbolov tohto milostivého času je pôstna doba vnútorným putovaním: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“ (Mt 6, 6)
Téma tohto pôstneho zamyslenia je zameraná na zmierenie, pokoj a pokoru. Vybral som ju po skúsenostiach, ktoré som nadobudol počas mojich pastoračných návštev v dielach dcér kresťanskej lásky v Južnej Kórei a v Japonskom Nagasaki, v Mauritánii, Tunisku a v Afrike. Uprostred starostí, úzkostí, bolestí a utrpení, ktoré zakúšame vo svete i v našom osobnom živote, nám pôstny čas dáva mnoho príležitostí vojsť do „vnútra“ vlastnej duše, aby sme zachytili a precítili nesmiernu útechu, ktorú nám prinesie zmierenie, pokoj a pokora.
Zmierenie
Keď som navštívil dcéry kresťanskej lásky v Južnej Kórei, zaviedli ma do „Parku zmierenia“, ktorý tvorí územný pás medzi Južnou a Severnou Kóreou. Tento park bol vytvorený spoločným úsilím vlády a občanov po skončení Kórejskej vojny. Kórejčania tu prichádzajú uvažovať a modliť sa za zmierenie na tomto polostrove, ktorý tvoria dve krajiny, ale iba jeden národ s rovnakou históriou, jazykom i kultúrou. Dcéry kresťanskej lásky premenili našu návštevu na púť, keď sme pokojne prechádzali parkom, pričom sme premýšľali a modlili sa. Táto skúsenosť súvisí s pôstom, ktorý nás vyzýva, aby sme sa snažili o zmierenie v našom osobnom živote, začínajúc vnútorným uzmierením pri spomienke na to, že sme milované Božie deti. Až potom sa môžeme s prejavmi zmierenia priblížiť k našim rodinám, susedom, náboženským komunitám, našej práci, službám a k spoločenstvám, do ktorých patríme. Takýmto počínaním prehĺbime naše bratské a sesterské zväzky v našom Pánovi, Ježišovi Kristovi.
Keď dovolíme, aby duch zmierenia prenikol náš život, môžeme sa stotožniť s márnotratným synom, ktorého príbeh nám v pôstnom období ponúka Sväté písmo. Boli sme „mŕtvi“ a ožili sme; boli sme stratení a „našli sme sa“ vďaka nášmu Otcovi, ktorý chce s nami „hodovať a radovať sa“ (Lk 15, 32). Svätý Vincent de Paul, ktorý svoj život obetoval, aby prinášal zmierenie ľuďom všetkých spoločenských vrstiev, hovorieval: „Blaho pokoja a [zmierenia]… je niečo tak veľké a milé Bohu, že každému jednému hovorí: „Inquire pacem et persequere eam. Hľadajte pokoj a usilujte oň.“ (List 150 zo 16. septembra 1633, Coste I, str. 216)
V tejto pôstnej dobe sa modlime za zmierenie medzi národmi, napríklad medzi Severnou a Južnou Kóreou, medzi náboženstvami, krajinami i za zmierenie v našich rodinách a komunitách, aby sme boli ľuďmi, ktorých život a skutky odrážajú Kristovu lásku prinášajúcu zmierenie. Naozaj jedine skrze Ježiša môžeme dosiahnuť skutočné zmierenie, ktoré bude vždy na osoh Cirkvi i súčasnej spoločnosti.
Pokoj
Ovocím zmierenia je pokoj, ktorý ma privádza na moju druhú púť do Kobé v Japonsku počas návštevy spolubratov lazaristov a dcér kresťanskej lásky. Vybrali sme sa do Nagasaki, do mesta s najväčším počtom katolíkov v Japonsku. Ako to dokazujú dejiny, 9. augusta 1945 zasiahla Nagasaki atómová bomba. Po tejto strašnej skúsenosti sa Japonsko a ďalší ľudia dobrej vôle snažili vytvoriť viditeľný znak pokoja uprostred tejto tragédie. Vybudovali „Park pokoja“, ktorý sme navštívili. Je plný symbolov pokoja, ktoré venovali krajiny i ľudia celého sveta.
Veľmi ma zaujal hlavný symbol zobrazujúci volanie po pokoji. Je to socha sediaceho muža, ktorý jednu ruku vystiera a druhú dvíha k nebu. Jednou nohou sa opiera o zem a druhú má preloženú cez koleno, čo vyjadruje, že pre dosiahnutie pokoja je rovnako potrebná kontemplácia (preložená noha) ako aj činnosť (noha na zemi). Natiahnutá ruka symbolizuje, že všetci ľudia majú byť tvorcami pokoja a ruka zdvihnutá smerom hore vyjadruje, že na budovanie skutočného pokoja je potrebná Božia pomoc.
Základom zmierenia je pokoj, ktorý každý z nás potrebuje a ktorý začína v našom srdci. Až potom môže zapustiť korene v našich rodinách, náboženských komunitách, u našich susedov, v práci, v službách a v spoločenstvách, do ktorých patríme. Ako vincentská rodina sa máme usilovať o budovanie pokoja a všemožne ho podporovať. Svätý Vincent nám pripomína, že „láska si vyžaduje, aby sme sa snažili vnášať pokoj tam, kde ho niet.“ (List 2054 z 23. apríla 1656, Coste V, str. 602).
Pôstna doba je najvhodnejším časom na modlitbu za pokoj, hoci žijeme vo svete neustálych hrozieb vojny, terorizmu a násilia. Táto cesta k zmiereniu, ktorej ovocím je pokoj, sa uskutočňuje praktizovaním čnosti pokory. Túto čnosť naplno prejavenú v skutkoch som videl počas svojej návštevy dcér kresťanskej lásky v Mauritánii a v Tunisku.
Pokora
Dcéry kresťanskej lásky, ktoré chcú slúžiť chudobným v týchto krajinách, to musia robiť pokorne a diskrétne. V Mauritánii – v krajine, ktorá sa pokladá za stopercentne moslimskú – dcéry kresťanskej lásky pracujú s náboženskými komunitami kresťanského pôvodu, ktoré štátom nie sú oficiálne uznané. Dcéry kresťanskej lásky žijú v týchto krajinách vo veľkej osobnej i komunitnej pokore, pretože pracujú v laických organizáciách, ktoré slúžia chudobným. Nemajú v nich vedúce postavenie a musia spolupracovať s tými, ktorí ich riadia.
Pre život a prácu v takom prostredí nutne potrebujeme zmierenie a vnútorný pokoj, aby sme dokázali prijať tieto podmienky. To je výzvou predovšetkým k pravej pokore a „kenóze“, aby sa človek dokázal zriecť seba samého. Je ťažké žiť v prostredí, kde nie ste ani prijatí, ani uznaní. A ešte ťažšie je, keď nemáte možnosť verejne svedčiť o Cirkvi, ani o vincentskej charizme.
To znamená, že čnosť pokory je tu možné praktizovať iba hlbokým duchovným životom a vzájomnou podporou v komunite. Nikdy nie je ľahké vzdať sa vedúceho postavenia a túžby ľudského ega po ocenení a uznaní. Prítomnosť dcér kresťanskej lásky v Severoafrickej provincii je nenápadným, ale pevným svedectvom pokory. Dáva našej charizme možnosť pokračovať v službe chudobným, najmä ľuďom žijúcim na okraji spoločnosti. Sú to chudobní nášho Pána a sv. Vincenta, maličkí, ktorí sú často odsunutí do úzadia alebo dokonca do zabudnutia.
Dnes dcéry kresťanskej lásky a členovia vincentskej rodiny slúžia po celom svete v podobných situáciách. Vo svojej pokornej a často skrytej službe sú svojím dobrovoľným svedectvom zajedno s chudobnými. Svätý Vincent hovorieval: „Pokora spočíva v tom, že sa pred Bohom zriekneme seba samých a úplne vyprázdnime svoje srdce, aby sme v ňom urobili miesto Bohu, že nevyhľadávame ocenenie a uznanie ľudí a že ustavične bojujeme s každým prejavom márnivosti… Pokora urobí, [že človek] sa vzdá sám seba, aby bolo vidieť jedine Boha, ktorému patrí sláva.“ (List 211 z 22. augusta 1659, Coste XII, str. 304).
Z vlastnej skúsenosti viem, že ak chceme pracovať na zmierení a dosiahnuť pokoj v srdci, musíme si nadobudnúť a praktizovať čnosť pokory. Aby sme to dokázali, najlepšie urobíme, keď si poctivo a s otvoreným srdcom pospytujeme svedomie pred Bohom. To nás privedie k tomu, čo svätý Pavol nazýva „kenóza“ – zrieknutie sa seba. Naším vzorom je Kristus, ktorý „hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.“ (Flp 2, 6-7). V kresťanskom živote táto lekcia pokory, ktorá spočíva v „zrieknutí sa seba“ nie je len nejakou osobnou iniciatívou, ale podstatnou časťou našej identity v Cirkvi. Pôstne obdobie nás vyzýva ku konverzii srdca – toho osobného i komunitného.
Srdce plné milosrdenstva
Téma posolstva Svätého Otca Františka na pôstne obdobie s názvom „Posilnite si srdcia!“ (Jak 5, 8) sa plne zhoduje s našou úvahou. Iba praktizovaním pokory, pokoja a zmierenia sa naše srdcia môžu stať pevnými a zakotvenými v Kristovom milosrdenstve a jeho láske. Pôst je časom, kedy sa máme usilovať o vnútorné obnovenie v modlitbe, zahĺbenie sa sa do Svätého písma, každodennej Eucharistie a prežívania našej vincentskej charizmy službou chudobným. To všetko nás nabáda k tomu, aby sme mali silné srdce. Vypočujme si, čo hovorí Svätý Otec:
„Mať milosrdné srdce neznamená mať slabé srdce. Kto chce byť milosrdný, musí mať silné, pevné srdce, zatvorené pred pokušiteľom, no otvorené voči Bohu. Srdce, ktoré sa dá preniknúť Duchom Svätým a priviesť na cestu lásky, vedúcej k bratom a sestrám. V podstate je to chudobné srdce, ktoré pozná vlastnú biedu a obetuje sa pre druhého. Drahí bratia a sestry, v tomto štyridsaťdňovom pôste sa chcem spolu s vami modliť takto: „Fac cor nostrum secundum cor tuum“ - „Pretvor naše srdce podľa svojho Srdca.“ (z Posolstva Svätého Otca Františka na pôstne obdobie 2015, str. 3)
Nech nám táto pôstna doba pomôže vzrastať v láske ku Kristovi a našej vincentskej charizme, aby sme kráčali po ceste zmierenia a uberali sa chodníkmi pokoja so „skrúšeným a poníženým srdcom“ (Ž 51, 19).
Váš brat vo svätom Vincentovi,
G. Gregory Gay, C.M. Generálny predstavený
Rím, 8. decembra 2014
Všetkým členom vincentskej rodiny
Drahí bratia a sestry,
adventný čas, do ktorého vstupujeme modlitbou a prípravou na príchod „Slova, ktoré sa stalo telom“ (Jn 1, 14), je ideálnym časom na meditáciu o Márii, Matke Pána. Jej „Fiat“ – toto úplné podriadenie sa Božej vôli, vstupujúc do tajomstva Vtelenia – sa odrážalo od vekov a je tomu tak aj dnes. Panna Mária zostáva prvou a najvernejšou učeníčkou Pána.
Darovanie zázračnej medaily sv. Kataríne Labouré bolo výrazom vôle Panny Márie priviesť všetkých k svojmu Synovi, Ježišovi. Združenie zázračnej medaily už viac ako sto rokov šíri oddanosť k Panne Márii zázračnej medaily na obdržanie hojných Božích milostí s príhovorom Panny Márie, ktorá nás posilňuje v tomto svete, smädnom po spravodlivosti a milosrdenstve.
Mal som tú česť predsedať v Ríme a zúčastniť sa na prvom generálnom zhromaždení Združenia zázračnej medaily (2. – 9. novembra 2014). Toto radostné zhromaždenie s približne so 100 účastníkmi, ktorí prišli zo štyroch kútov sveta, posilnilo náš záväzok šíriť oddanosť k Panne Márii zázračnej medaily a pracovať v dielach kresťanskej lásky a spravodlivosti tohto Združenia.
Členovia tohto generálneho zhromaždenia vypracovali „línie činnosti“, ktoré pripájam. Prosím vás, aby ste si ich v tomto adventnom čase premeditovali. Žiadam, aby sa v budúcnosti rôzne vetvy vincentskej rodiny, hlavne tie, ktoré majú špeciálnu oddanosť k zázračnej medaile, modlili, uvažovali a diskutovali o spôsobe, ako upovedomiť osoby na oddanosť k zázračnej medaile, podporovať ju u nich a pobádať ich pracovať v dielach kresťanskej lásky tohto pekného Združenia.
Nech vás Pán žehná a Panna Mária zázračnej medaily nech sa za vás prihovára.
Váš brat vo sv. Vincentovi
G. Gregory Gay, C.M.
generálny predstavený
ZDRUŽENIE ZÁZRAČNEJ MEDAILY
Generálne zhromaždenie – 3.-10. novembra 2014
Línie činnosti
ÚVOD
Zázračná medaila je veľkou silou evanjelizácie a premeny pre všetkých tých, ktorí ju nosia s dôverou. Prísť k stupňom oltára, ako to urobila sv. Katarína Labouré, aby sme prijali od Panny Márie hojnosť Božích milostí, nás posilňuje v tomto svete, ktorý má smäd po spravodlivosti a milosrdenstve.
My, členovia Združenia zázračnej medaily, vedomí si skutočnosti, že Mária je našou Matkou, sme od r. 1909 podporovali žiadosť Panny Márie voči sv. Kataríne Labouré v r. 1830, aby dala vyraziť jej podobu na medailu. S týmto Božím darom, prostredníctvom Márie, sme v našej službe distribuovali medailu všetkým, hlavne chudobným, chorým, smädným, hladným, nahým, utláčaným, väzňom, ako aj všetkým tým, ktorí hľadajú Božie kráľovstvo (Mt 25, 31-46). Ovocie tejto služby, t.j. hlbšiu lásku k Bohu v chudobnom, nás evanjelizuje, aby sme tak mohli plnšie prijať Boha a byť v našej službe ešte viac, až donekonečna, vynaliezaví.
VÝZVY NA MEDZINÁRODNEJ ROVINE
Komunikácia:
Línie činnosti: vytvoriť komunikačnú sieť (miestnu, národnú a medzinárodnú), aby sme si mohli vymieňať skúsenosti, činnosti, informácie, formáciu, údaje, techniku a špeciality.
Formácia:
1. Línie činnosti: v rámci novej evanjelizácie, ktorá dúfa, že zasiahne celé ľudstvo (Mt 28, 19-20), medzinárodná rada ustanoví presné kritériá pre stálu formáciu v Združení. Táto formácia bude zahŕňať sociálne učenie Cirkvi, ekleziológiu, Sv. písmo, vincentskú identitu, ekumenizmus a iné spôsoby, ktoré poslúžia k autonómii chudobného.
2. Línie činnosti: medzinárodná rada navrhne rozličné spôsoby pre počiatočnú formáciu nových členov.
Realita rodiny
Línie činnosti: medzinárodná rada pošle obežník miestnym radám, pobádajúc ich, aby pretransformovali rodinu na miesto evanjelizácie, a preto, aby - rozličnými spôsobmi -realizovali návštevy po domoch s Pannou Máriou. Tieto listy sa budú zhodovať s rôznymi udalosťami, ktoré budú predchádzať a zahŕňať Svetové stretnutie rodín (september 2015).
VÝZVY NA NÁRODNEJ ROVINE
Formácia:
Línie činnosti: národná rada rozšíri svoj program formácie aj na členov rodín.
Zmysel príslušnosti:
Línie činnosti: národná rada bude povzbudzovať k spolupráci s ostatnými členmi vincentskej rodiny. Pod tým treba rozumieť, ale nie výlučne, spoločne vykonávané projekty, zhromaždenia, deľbu formačných aktivít, spoločnú prácu, duchovné cvičenia, atď., hlavne so Združením vincentskej mariánskej mládeže.
Určiť misiu a záväzky národných delegátov počas a po Generálnom zhromaždení
Línie činnosti: úlohou delegátov je komunikovať všetkým členom, pred ukončením roka, informácie vyplývajúce zo Zhromaždenia.
Systémová zmena:
Línie činnosti: cez systematické projekty zmeny sa ZZM včleňuje do služby a formácie svojich „pánov a učiteľov“, chudobných, aby sa oni sami stali tvorcami svojho vlastného osudu.
VÝZVY NA MIESTNEJ ROVINE
Vzrast v počte a v kvalite ZZM:
1. Línie činnosti: vydávať svedectvo v našich rodinách, v našich miestach práce, v našej farnosti... a v našej službe (rodiny v ťažkostiach, deti ulice, blízkosť chorým...) o radosti z našej viery a našej príslušnosti k ZZM.
2. Línie činnosti: spolupracovať so všetkými členmi vincentskej rodiny (dobrovoľníci, priatelia, spojenci, atď.).
„Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“ (Zj 3, 20)
BEZ HRIECHU POČATÁ PANNA MÁRIA,
ORODUJ ZA NÁS, KTORÍ SA K TEBE UTIEKAME.
CONGREGAZIONE DELLA MISSIONE
CURIA GENERALIZIA GENERÁLNY PREDSTAVENÝ
Via dei Capasso, 30 – 00164 ROMA
Tel: +39 06 661 30 61 – Fax: +39 06 666 38 31 –Email: cmcuria@cmglobal.org
Rím, 18. júla 2014
Drahí členovia vincentskej rodiny!
V mene vincentskej rodiny a jej zodpovedných za rozličné vetvy vám chcem napísať k sviatku svätého Vincenta de Paul a poinformovať vás o našom rozhodnutí venovať tento rok téme „nová evanjelizácia“. Vo vincentskej rodine to urobíme tak, že sa zameriame na tri hlavné body, ktoré nám pomôžu zachovať vernosť pri nasledovaní Ježiša Krista, evanjelizátora a služobníka chudobných. Sú nimi:
· nutnosť osobného a komunitného obrátenia,
· nutnosť vyjsť zo seba a počuť volanie chudobných, hlavne tých, ktorí žijú na perifériách našich miest a na okraji dnešnej spoločnosti,
· nutnosť evanjelizovať a ponúknuť nový spôsob pastorácie rodín.
Na dni 5. až 19. októbra pápež František zvolá Synodu biskupov, aby preskúmala „Pastoračné výzvy rodiny v kontexte evanjelizácie“. Túto dôležitú tému navrhol Sv. Otec pre dobro Cirkvi, čoho svedectvom bude Synoda.
Svätý pápež Ján Pavol II. na začiatku svojho pontifikátu vyzval k „novej evanjelizácii“, aby podnietil novú horlivosť a nové prostriedky pre stretanie sa s Ježišom, na prehĺbenie nášho vzťahu s Kristom a na vzrast v živote viery. Táto výzva Jána Pavla II. prišla vo chvíli, kedy kresťania, hlavne vo vyspelých krajinách, prežívali akýsi vnútorný nepokoj. Ján Pavol II. videl, že kresťania začali ochabovať v praktizovaní viery, preto vyzval k obráteniu a novej evanjelizácii. Dynamické prostriedky navrhnuté pre obnovu prevzali a podporili aj jeho dvaja nástupcovia - emeritný pápež Benedikt XVI. a pápež František.
Podstatným prvkom tejto novej iniciatívy je nanovo objaviť Ježiša a stretávať sa s ním so srdcom plným lásky, prehĺbiť vzťah k Nemu, a tak sa stále viac stávať jeho učeníkmi. Ide o osobné prehĺbenie sa vo viere v Boha Ježiša Krista, ktorý je plodom Ducha Svätého. Táto láska nás vedie po ceste úcty k Bohu a k obetovaniu sa pre druhých, najmä chudobných. Ako skutočne zaangažovaní kresťania a Ježišovi učeníci sa delíme o radostnú zvesť Božej lásky, ktorú nachádzame vo Svätom písme a vo sviatostiach. Každý pokrstený veriaci katolík sa má usilovať, aby všetci ľudia mohli spoznať Ježiša.
Aby sme to mohli robiť, Cirkev nás vyzýva k obráteniu, k novému spôsobu stretania sa s Bohom, ktorému máme veriť a deliť sa o radostnú zvesť s ostatnými. Ak máme zažiť túto skúsenosť obrátenia a kráčať po novej ceste k stretnutiu sa s Bohom, musíme zanechať vlastné pohodlie a počúvať Pána, ktorý sa nám v hĺbke srdca prihovára. Akým spôsobom môžeme, ako členovia vincentskej rodiny, odpovedať na túto výzvu k obráteniu a k novej evanjelizácii? Charizma, ktorú sv. Vincent de Paul zdieľal so sv. Lujzou de Marillac a v ktorej podľa vincentskej tradície pokračoval blahoslavený Frederik Ozanam a mnohí ďalší, spočíva v starostlivosti o chudobných a núdznych. Tým sa ale rozumie aj „starostlivosť o duše“, ktorá tvorí podstatnú súčasť misie.
Vo vincentskom povolaní nemožno od seba oddeľovať misiu a lásku. Skutky telesného či duchovného milosrdenstva a služba idú vždy ruka v ruke. Usmernenia dané dcéram kresťanskej lásky pre službu chudobným nám hovoria: „ich prvoradou starosťou je umožniť im poznávať Boha, ohlasovať evanjelium a sprítomňovať Božie kráľovstvo“ (Konštitúcie dcér kresťanskej lásky, 10a). Blahoslavený Frederik Ozanam dôrazne hovoril, že materiálna pomoc nie je jediným aspektom služby chudobným v krajine. Prednášateľom pripomínal, že je to skôr ich duchovnosť a kresťanské svedectvo plné prejavov Božej lásky, ktoré pomáhajú mnohým kresťanom vrátiť sa k viere a slúžia k evanjelizácii mnohých nekresťanov. Príznačnou črtou našej vincentskej spirituality je rozvíjať a prehlbovať náš vzťah s Ježišom a pomáhať iným k stretnutiu sa s Kristom. To je viera v skutkoch.
V každodennom živote na nás čakajú mnohé výzvy. Teraz je teda príhodný čas na ohlasovanie radostnej zvesti o spáse v Ježišovi Kristovi. Aj keď žijeme v prostredí, ktoré je voči náboženstvu často ľahostajné, ľudia ešte majú skutočný smäd po vyšších hodnotách. V Božom ľude je hlad po Bohu, najmä keď túži po novom spôsobe života, ktorý sa líši od noriem v danej ľudskej spoločnosti. Môže sa stať, že si osvojíme spôsob života ľudí v prostredí náboženskej ľahostajnosti a zvykneme si na to, že sa základným otázkam viery a zmyslu života na tomto svete neprikladá veľká váha.
Uvedomujeme si však, čo sa stane, keď ľudia zabudnú na Boha? Veľmi často je to ukazovateľom skutočnej duchovnej a materiálnej chudoby. Svätý Vincent bol hlboko dotknutý situáciou, v akej sa nachádzali ľudia jeho doby, ktorí žili v biede a nevedomosti a ktorí nevedeli nič o Bohu ani o jeho láske. Preto Vincent dôrazne a presvedčivo prehlásil: „Je teda pravda, že som poslaný nielen preto, aby som miloval Boha, ale aby som sa pričinil, aby ho milovali aj iní“. (SV, konferencia z 30. mája 1659, Coste XII, str. 262)
Ak by sme mali čo len trochu tejto lásky, azda by sme odvrátili zrak a zostali so založenými rukami? Nikdy! Láska nemôže byť nečinná. Láska nás pobáda urobiť, čo môžeme, aby sme priniesli útechu a spásu tým, ktorí trpia. Naše vincentské povolanie spočíva v rozohňovaní sŕdc iných: robiť to, čo robil sám Boží Syn. Prišiel, aby svetu priniesol oheň a objal ho svojou láskou. Čo by sme si pre seba mohli priať, ak nie to, aby sme horeli láskou ku Kristovi a spaľovali sa touto láskou?
Ako členovia vincentskej rodiny sme povolaní k aktívnej účasti na evanjelizácii preukazujúc láskyplnú službu. Láska je základnou životnou hodnotou a kresťanské spoločenstvo ju má naplno uskutočňovať v dnešnom svete. Nikdy nesmieme oddeľovať ani stavať do protikladu vnútorný vzťah medzi vierou a láskou. Sme Ježišovými učeníkmi, keď šírime Božiu lásku a keď sa naplno zapájame do života a misie Cirkvi. Podmanila si nás Kristova láska! V sile tejto lásky sa preto úplne otvárame pre konkrétnu lásku k blížnemu. Tu si môžeme pripomenúť heslo dcér kresťanskej lásky, ktorého slová sú vzaté zo Svätého písma: „Láska ukrižovaného Ježiša nás pobáda“ (porov. 2 Kor 5, 14).
Vo viere môžeme spoznať dary, ktoré nám dal náš dobrý a štedrý Boh. Láska ich znásobuje. Skrze vieru vstupujeme do priateľského vzťahu s Pánom. Čnosťou lásky sa toto priateľstvo rozvíja a prechádza do skutkov. Vzťah medzi vierou a láskou sa posilňuje v úzkom spojení medzi nimi. Hľa, čo znamená naplno prežívať evanjelium v živote ľudí. V Encyklike Lumen Fidei sa o pôsobení viery na svet hovorí toto: „svetlo viery sa dáva do konkrétnych služieb spravodlivosti, práva a pokoja“ (LF, 2013, 51). Apoštolská exhortácia Evangelii Gaudium hovorí o službe lásky ako o základnom princípe poslania Cirkvi, čo odzrkadľuje podstatu toho, kým sme ako Cirkev.
Tak ako je Cirkev zo svojej podstaty misionárska, tak je aj nepochybne spätá s čnosťou lásky, predovšetkým preukazovaním konkrétnych skutkov lásky blížnemu. Keď prijmeme misijnú výzvu preniknutú Kristovou láskou, dokážeme plne chápať ľudí, ktorí žijú v chudobe a slúžiť im. Naše vincentské srdce teda s radosťou prijíma výzvu uvedenú v dokumente Evangelii Gaudium, a síce stať sa Božím nástrojom pri oslobodzovaní a pozdvihnutí chudobných, aby sme im pomohli plne sa začleniť do spoločnosti (EG, 2013, 182). Musíme byť preto vnímaví a pozorní na volanie chudobných a ochotne im bežať na pomoc. Robíme to, keď opúšťame vlastné pohodlie a vydáme sa na periférie či okrajové miesta, aby sme sa stretli s ľuďmi, ktorí žijú v chudobe.
Vychádzame zo seba, aby sme sa zapálení Božou láskou poponáhľali k chudobným. V štvrtej kapitole Evangelii Gaudium nájdeme mnoho myšlienok, ktoré sa zhodujú s našou charizmou. Slová tejto kapitoly akoby opisovali život a skutky svätého Vincenta a svätej Lujzy, i všetkých ostatných svätých a blahoslavených. Uvediem aspoň niečo z obsahu tejto štvrtej kapitoly: chudobní majú u Boha privilegované miesto; chudobní majú prednostné miesto v Cirkvi; chudobní sú našimi evanjelizátormi. Ak sa vám tieto myšlienky z Evangelii Gaudium zdajú povedomé, nie je to žiadnym prekvapením.
Nová evanjelizácia je impulzom na spoznanie výkupnej sily, ktorú v Kristovi majú ľudia žijúci v chudobe, ako aj na ich postavenie do centra Cirkvi. Krista objavujeme v chudobných, hájime ich záležitosti, sme ich služobníkmi, počúvame ich a oni nás nabádajú, aby sme meditovali nad tajomnou múdrosťou Boha, ktorý sa nám často zjavuje práve cez ich život.
V kontexte utrpenia a zápasov, ktoré dnes sužujú rodinu, nová evanjelizácia môže dať odpovede na naliehavú potrebu, ako to ukazuje prípravný dokument o pastorácii rodín, vydaný pre tretie mimoriadne generálne zhromaždenie Biskupskej synody. Učenie Cirkvi o manželstve má byť podávané účinným a zrozumiteľným spôsobom, aby sa dotklo sŕdc mnohých ľudí a pretváralo ich život podľa Božej vôle prejavenej skrze Ježiša Krista. V ďalších cirkevných dokumentoch sa pastoračné potreby rodiny uvádzajú ako hlavná dimenzia evanjelizácie. Je to výzva obnoviť naše chápanie sviatosti manželstva a kresťanského povolania manželských párov a upevniť rodinu pre dobro Cirkvi a celej spoločnosti. Ako členovia vincentskej rodiny by sme sa mali pýtať, čo môžeme urobiť pre evanjelizáciu rodín, ktorým slúžime a s ktorými sme v kontakte.
Hovorím tu o rodinách, ktoré stretávame v našich farnostiach, školách, v sociálnych a mnohých ďalších službách, v ktorých ako vincentská rodina spolupracujeme, aby sme slúžili osobám, ktoré žijú v chudobe. Rodina nepochybne predstavuje obrovské misijné pole. Mnohé rodiny, ktorým dnes slúžime, potrebujú ochranu, pretože prechádzajú mnohými ťažkosťami. Často sú v ohrození, niekedy aj smrti. Ako vincentská rodina môžeme a musíme napredovať v stanovení „Línií činnosti“, ktoré dodávajú elán v pastoračnej práci s rodinami, a hlavne s tými, ktoré žijú v biede.
S celou vincentskou rodinou sa modlime, aby Cirkev skutočne hľadala a prijala také pastoračné spôsoby, ktoré pomôžu rodinám čeliť ich momentálnym životným situáciám vo svetle viery a v sile, ktorá plynie z evanjelia. Slávenie sviatku svätého Vincenta de Paul nech je v tomto roku zamerané na novú evanjelizáciu. Potrebujeme vynaliezavosť pri reagovaní na výzvy, ktoré vyžadujú novú evanjelizáciu, ale aj osobnú a komunitnú konverziu, aby sme dokázali odpovedať na pastoračné potreby rodín, hlavne tých, ktoré žijú na periférii našej spoločnosti.
Váš brat vo svätom Vincentovi,G. Gregory Gay,C.M. Generálny predstavený